Dramatizácia Kukučínovej prózy Neprebudený

Dramatizácia Kukučínovej prózy Neprebudený

V poradí 261. premiéra v Divadle Jána Palárika v Trnave a prvú reprízu videli 1.B, 1.C, 2.A a 2.C                   15. októbra 2018.

Režisérom inscenácie a tiež autorom dramatizácie je Peter Palík. Úlohu Ondráša Machuľu zveril Michalovi Jánošovi, Zuzu Bežanovie hrá Silvia Soldanová. Kukučínovu poviedku minulý rok spracovali v dramatickej podobe tiež herci Divadla z  Pasáže Banská Bystrica. Inscenáciu sme sledovali s očakávaním, ako bude vyzerať dramatizácia jednoduchej dejovej línie. Realizmus psychologickej poviedky z roku 1886 je a bude aktuálny – tragické dôsledky nepochopenia, nerešpektovania inakosti, ľudskej dôstojnosti a nadradenosť a netolerancia väčšiny. Tento problém je možno aktuálnejší než kedykoľvek v minulosti. Naše študentské kolektívy sme potrápili akousi mozaikovou recenziou – poskladali sme študentské dojmy, hodnotenia a  recenzie. Jednotne ste vyzdvihovali divadelné majstrovstvo hlavného herca, Michala Jánoša, ktorý zahral zaostalého pastiera husí. V jeho podaní išlo o profesionálne zvládnutý divadelný koncert. Sledovali sme Ondrášov snový „iný“ svet, v predstavení ho symbolizovala Ondrášova posteľ s vankúšmi, konfrontovaný so svetom dediny a „normálnych“ ľudí, ktorí do tohto sveta vstupovali – tvrdo, bezcitne, výsmešne, ľahostajne. Obdivuhodné bolo, že Michal Jánoš strávil 100 minút priamo na scéne a my sme sledovali obrazy prežívania človeka a jeho reakcie na podnety Zuzy, matky Bežanky, totky. Režisér i herci modernizovali. Prológom snových postáv rodičov Ondráša Machuľu s odkazom: „Ľudia pozerajú vždy len za tým, čo nemajú. To, čo majú, nevážia si ani za mak.“ Naši študenti negatívne hodnotili vulgarizmy v podaní otca Zuzy Bežanovie, čo samozrejme nebolo súčasťou scenára, išlo o svojský vklad hercov v reakcii na publikum (prekvapila nás vaše zmýšľanie, že v 19. storočí sa nepoužívali vulgarizmy a pejoratíva).

Režisér v rozhovore zdôraznil, že chcel podať príbeh človeka, ktorý pre svoj handicap nevie klamať a myslí si, že aj ostatní sú úprimní. Chcel upozorniť aj na dnešný svet, v ktorom je úprimnosť minoritná a naivná.

Niekoľko hodnotení študentov:

Martin: „Zaujalo ma, že hlavný hrdina Ondráš neopustil scénu ani na chvíľu, klobúk dole pred jeho výkonom.“

Claudia: „Vystúpenie nebolo pre mňa nudné, ale nevyvolalo vo mne ani žiadne silné emócie.“

Šimon: „Na predstavení bolo zaujímavé najmä spojenie moderných a ľudových prvkov, ktoré do kompozície zapadli ako jeden celok. Treba si všimnúť a uvedomiť úlohu scény. Pódium bolo akoby rozdelené na dva úplne odlišné svety. Ten, ktorý vnímal len Ondráš Machuľa, v ktorom bol uzavretý spolu so svojimi naivnými predstavami a ilúziami, a ten skutočný, kde existoval triezvy úsudok a rozum, kde bolo zreteľne vidieť kruté zaobchádzanie so slabomyseľným Ondrášom.“

Viktória: „Zaujalo ma hlavne prostredie, v ktorom sa dané scény odohrávali, prostredie, ktoré malo vyobrazovať Ondrášov svet, ten sa však na konci zrútil a Ondráš tragicky umrel.“